Odborník radí

TEPLOTA, VLHKOSŤ, POHODA

• Aby ste sa cítili doma dobre, nemôžete mať vlhkosť ani vysokú – ani nízku.
• Najvhodnejšia teplota v izbe je 18-21 °C.
• Najvhodnejšia relatívna vlhkosť vzduchu je  45-55 %.
• Veľmi vlhký vzduch nad 60% podporuje rozmnožovanie zárodkov plesní a mikroorganizmov, ktoré dokážu vyvolať alergie, astmu alebo aj infekcie dýchacích ciest.
• Veľmi suchý vzduch (pod 35%) spôsobuje vysušenie očí a slizníc – neskôr dráždivé reakcie až zahlienenie, bolesti hlavy a hrdla.
• Vlhký vzduch sa horšie zohrieva – studený (a vlhký) vzduch zvonka sa pri zohriatí stáva suchý a spotrebujete menej tepla ako udržiavanie vlhkého.
• Teplý vzduch je smädný (na vodu), studený vzduch je abstinent.

ZATEPLILI STE, MÁTE PLASTOVÉ OKNÁ A ZLE SA VÁM DÝCHA?

To práve preto, že ste zateplili – byt je nepriedušný. Staré steny (panel alebo aj tehla) „dýchali“ – brali – sali vlhkosť zo vzduchu v miestnosti a vietor ju potom odfúkal z povrchu vonku – za cenu tepelných strát, staré drevené okná prefukovalo, vzduch sa vymieňal. Ak ste zateplili nedávno, nezanedbajte to, byt môže zvlhnúť alebo oplesnieť – ak ste zabudli na VETRANIE!

• Každý človek do svojho okolia vydýchava okrem iného aj vodnú paru a oxid uhličitý (CO2), tieto treba z obytných miestností odstrániť.
• Za deň človek vypotí a vydýcha 1 až dva litre vody a vydýcha skoro kilogram oxidu uhličitého (CO2).
• Vzduch, ktorý vydychujete obsahuje asi 4% CO2, vonkajší (čerstvý) vzduch stokrát menej.
• Obsah CO2 by nemal presiahnuť 1% – pre obytné miestnosti sa odporúča maximálne 0,7 (udáva sa 700 objemových ppmv – part per milion), nad 1000 ppmv je cítiť únavu, nad 2500 vznikajú trvalé zdravotné problémy, nad 25000 človek umiera udusením.
• Norma odporúča v miestnosti (nech má 75 m3) s tromi spiacimi osobami vymeniť (všetok) vzduch približne raz za hodinu, ak tam pracujú, cvičia alebo varia, ešte rýchlejšie.
• V našej vzduchotesnej miestnosti by človek ťažko prežil dva dni – udusil by sa.

Vzťah medzi teplotou a vlhkosťou vzduchu:
Ak je vlhkosť vzduchu v miestnosti privysoká, hlavne vetranie v zime sa vám môže zdať ako nezmysel, keďže vzduch vonku je studený a takisto dosť vlhký. Studený vzduch však môže absorbovať len málo vlhkosti, alebo dokonca neabsorbuje žiadnu. Keď ale otvoríte okno a necháte vetrať, studený vzduch sa zohreje a môže naberať vlhkosť, čím jeho relatívna vlhkosť klesne!

Vzduch „pije“ vodu:
Čím jevzduch teplejší, tým viac "pije". Meter kubický vzduchu teplého 30°C vypije vyše 30 gramov vody, ten istý kubík pri teplote 1°C šesťkrát menej – asi 5 gramov vody. Čím je vzduch teplejší, tým viac vody vo forme pary (tú nevidíme, vidíme len zrazenú paru – hmlu) sa do neho zmestí.

Čo je to relatívna vlhkosť (RH)?
Jednoducho povedané je to pomer toho množstva  vody čo vzduch už vypil k tomu čo dokáže maximálne vypiť – pri rovnakej teplote. Kubík vzduchu s relatívnou vlhkosťou 100% a teplotou 1 °C obsahuje 5 gramov vody zatiaľ čo kubík s rovnakou relatívnou vlhkosťou 100% ale 30°C teplý obsahuje 30 gramov vody.

Absolútna vlhkosť
je množstvo vodnej pary v gramoch v 1 metri kubickom vzduchu.

Rosný bod je vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou:

Ak je vzduch ochladzovaný pri jednej, stálej absolútnej vlhkosti, tak relatívna vlhkosť časom dosiahne maximum 100%. Ak sa vzduch ochladzuje naďalej tak sa vodná para nahromadená vo vzduchu začne kondenzovať a vytvárať mokré plochy na chladnejších miestach. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. To môže viesť k tvorbe plesní a následným problémom so zdravím.

Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40%, tak rosný bod má hodnotu len 6°C, ale pri 70%tnej vlhkosti sa zarosia predmety chladnejšie ako 14°C.

Rosný bod ešte raz, jednoducho – Rosný bod je teplota vzduchu pri ktorej je najviac nasýtený – napitý vodnou parou. Pri nižšej teplote ako je rosný bod sa vodné pary začínajú zrážať – kondenzovať.

Čo sa deje pri vetraní?
Inak je to v zime a inak v lete, v lete sú obyčajne pomery vonku a vnútri skoro rovnaké.

Predstavte si, že by ste mohli naraz vybrať z miestnosti všetok vzduch, vonku ho ochladiť a doniesť ho naspäť. V miestnosti (5x5x3 metre) máme 75 kubíkov vzduchu, nech je pri teplote 20°C úplne napitý – má relatívnu vlhkosť 100% – v tejto miestnosti je spolu vo vzduchu liter aj štvrť vody (1275 gramov). Ak ho ochladíme na 0 °C – para skondenzuje (vyzráža sa, spadne na zem) a aj keď sa jeho relatívna vlhkosť nezmení (bude mať 100%) ale do tých našich 75 kubíkov sa zmestí už iba necelé 4 deci (375 gramov) vody – zvyšok sa zmenil na kvapky. A vezmime ten vzduch naspäť do izby ohriať na 20°C – čo sa stalo? „Chýba mu“ deväť deci vody (toľko je schopný zasa vypiť). Ten (ochladený a následne zohriaty) vzduch má relatívnu vlhkosť menej ako 30%!!

Prečo nám vlhnú alebo až plesnejú steny?
Vlhnú a potom plesnejú miesta, ktorých teplota je nižšia ako rosný bod. Pri teplote vzduchu 20° C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. Plesne (ich zárodky – spóry) sa zakoreňujú tam, kde je vlhko.

• Čo s tým? – Znížiť vlhkosť a/alebo zvýšiť teplotu. Lacnejšie je zníženie vlhkosti.
• Plesne neznášajú sucho a prúdenie vzduchu.
• Ak už máte plesne, je to ako so zubným kazom – treba ísť k zubárovi.
• Okrem vlhkosti treba z bytu odstrániť aj CO2 a pachy.

TAKŽE VETRAŤ, VETRAŤ, VETRAŤ!

Ako na to a čo za to?  Tri možnosti:

1. Vetranie bez investície – pravidelné vetranie – tri až štyrikrát denne – ráno, napoludnie, popoludní a pred spaním. Samozrejme, ak nie ste doma, nemusíte bežať z roboty domov napoludnie vyvetrať. V zime treba vetrať krátko – suchý vzduch v našej miestnosti nemá ani 100 kilo (kubík suchého vzduchu má hmotnosť asi 1,2 kg) – vyženieme ho von aj s vlhkosťou – a rýchlo naberieme nový tak aby nám neochladli steny, podlaha a strop – ktorých hmotnosť a aj schopnosť podržať teplo je stonásobne vyššia.

Krátkym účinným vetraním v zime ušetríme peniaze za teplo:

• Otvorte okno dokorán – ak sa dá urobte prievan, vonkajšia tabla okna sa zarosí – počkajte kým orosenie zmizne a zavrite okná.
• Ak sa vám pri vetraní dá vypnúť radiátor, ušetríte.
• Suchý vzduch sa ohrieva rýchlejšie a lacnejšie ako vlhký!

V lete môžete vetrať podľa ľubovôle. Vlhkosť a teplota vonku a vnútri je približne rovnaká, treba von dostať vydýchaný vzduch (CO2).

2. Riešenie za 20-30 EUR. Kúpte si teplomer s vlhkomerom, ktorý vám ukáže vlastnosti vzduchu. Niektoré sú so zobrazením pohody, dá sa kúpiť aj taký čo pípaním upozorní, že vzduch je vlhší ako by mal byť. Ak vlhkomer ukáže vyššiu vlhkosť vyvetrajte. Vlhkosť by mala byť medzi 45 až 55 percent. V lete to bude obyčajne viac.

3. Nútené/riadené vetranie s rekuperáciou tepla je najlepšie ale aj najdrahšie riešenie – ale vstávať aj v zime do vyvetraného bytu je na nezaplatenie!

Čo je to rekuperátor?
Je to ventilátor s výmenníkom čo vyháňa vydýchaný navlhnutý vzduch z miestnosti (alebo z celého domu) a pritom týmto vzduchom zohrieva čerstvý vzduch ktorý nasáva z vonku do miestnosti alebo bytu.

Koľko ušetrím?
Ak máte zateplený byt tak až 30% nákladov na teplo. Rekuperátor spotrebováva typicky 40 až 100Wattov pre ventilátor, v zime je však treba zabezpečiť predhrievanie vzduchu zvonka aby nezamŕzal (typicky 1 kW), ale to sa dá riešiť aj iným spôsobom (zemný výmenník…)..

Aké rekuperátory sa vyrábajú?

• Centrálne – jedna skriňa s rozvodmi odsáva vzduch (obyčajne) z kúpeľne a z kuchyne a čerstvý vháňa do obývačky a spálne.
• Lokálne – skrinka veľkosti kufra sa pripevní na stenu, samozrejme sú potrebné dva otvory na vonkajšiu stenu (asi 10 cm priemer).
• Riadený rekuperátor môže byť dosť inteligentný prístroj ktorý vám zebezpečí komfortné bývanie, ale to už je iná kapitola.